Fakty na dokreslenie situácie v období vzniku 1. SR

Neraz sa ma pýtajú, aký mám názor na samostatný slovenský štát v rokoch 1939-1945. Tak sa pozrime spolu ako tento štát, ktorého meno bolo Slovenská republika, v roku 1939 vznikol. Prvá Slovenská republika vznikla v súlade s medzinárodným právom, osobným hlasovaním predstaviteľov politickej vôle slovenského národa - poslancov Snemu Slovenskej krajiny, 14. marca 1938. Jej likvidácia začala 29.augusta vyhlásením Slovenského národného povstania a obnovením Československej republiky na povstalcami kontrolovanom území a zavŕšila sa 5.apríla 1945 prijatím Košického vládneho programu. Fakty sú dostupné v knihe pána profesora Milana S. Ďuricu, Dejiny Slovenska a Slovákov:

30.5.1918
Na základe vyhlásenia T. G. Masaryka v prejave ku Slovákom v Pittsburgu: „Bude slobodné Česko a bude slobodné Slovensko. Na Slovensku politické vedenie, školy, súdnictvo a všetko iné bude slovenské, v Čechách české...“, bola predstaviteľmi slovenských a českých spolkov podpísaná Česko-Slovenská dohoda.

30.10.1918
Na porade slovenských politických činiteľov, pozvaných do Martina predsedníctvom SNS, bola odhlasovaná Deklarácia slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripojilo k česko-slovenskému štátu.

Po r. 1919
začala štátna politika odbúravania slovenského priemyslu. Ak v roku 1923 odbúrali 260 priemyselných podnikov tak koncom r. 1937 ich už bolo spolu 685.

25.6.1935
Poslanec za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu Jozef Tiso v poslaneckej snemovni v Prahe vyhlásil: „...Štátnu moc na Slovensku dať do rúk Slovákovi - a vtedy Slovák bude stopercentne viac považovať štát za svoj, než keď musí iba poslúchať...“

14.12.1935
T. G. Masaryk sa vzdal prezidentského úradu a odporučil za svojho nástupcu Dr. E. Beneša.

16.12.1935
Výbor HSĽS na návrh Jozefa Tisu schválil 65 hlasmi proti 35, aby poslanci a senátori strany pri voľbe prezidenta republiky hlasovali za E. Beneša. Hlinka hlasoval proti.

18.12.1935
Za prezidenta ČSR bol zvolený Edvard Beneš. Rozhodujúce hlasy HSĽS mu zaistil Jozef Tiso za prísľub, že do roka po zvolení za prezidenta vyrieši slovenskú otázku uskutočnením autonómie Slovenska. Beneš sľub nedodržal.

20.9.1936
V Piešťanoch sa konal zjazd HSĽS a v Piešťanskom manifeste vyhlásili: „Neodkloníme sa od kresťanských základov kultúry a našich národných dejín. Odmietame preto v domácej i zahraničnej politike smery, ktoré znamenajú rozvrat ľudskej spoločnosti a záhubu európskej civilizácie.“ (Do dnes je tento manifest obracaný proti HSĽS).

16.8.1938
zomrel Hlinka: Bratislavské Židovské noviny o ňom napísali: „Ctil a vážil si svojich židovských spoluobčanov a ako farár hlásal náboženskú znášanlivosť?"

22.8.1938
Hitler sľúbil Horthymu, že ak budú chcieť Maďari obsadiť Slovensko, nebude im v tom prekážať.

12.9.1938
Vedenie Československej obce sokolskej vyhlásilo, že židovskí prisťahovalci po r. 1914 sa majú vrátiť späť do pôvodnej vlasti. (Prečo? Vlastnili asi tretinu priemyselného a bankového kapitálu v ČSR).

22.9.1938
Vláda ČSR s predsedom Milanom Hodžom odstúpila a prezident Beneš menoval novú na čele s generálom Janom Syrovým.

23.9.1938
Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Postavila 34 divízií vojska a odmietla územné požiadavky Nemecka.

29.-30.9.1938
Hitler, Mussolini, Daladier, Chamberlain dojednali a podpísali Mníchovskú dohodu.

30.9.1938
Vláda ČSR sa podrobila diktátu mníchovskej dohody (Hubert Ripka- Benešov blízky spolupracovník vyhlásil: „Je zapotřebí Beneše za jeho protiústavní kapitulaci zatknout, odsoudit a poslat na šibenici“.

5.10.1938
Prezident Beneš sa vzdal úradu.

6.10.1938
Pražská vláda vymenovala Dr. Jozefa Tisu za ministra pre správu Slovenska. Maďari pripomínajú v Berlíne, že Hitler im sľúbil Bratislavu.

8.10.1938
Hitler odmieta Maďarskú požiadavku s tým, že Bratislava nepatrí Nemecku, ale Slovensku, ktoré sa usiluje o samourčenie. Predseda vlády generál Syrový oznámil zriadenie autonómnej vlády Slovenska na čele s Dr. Jozefom Tisom.

9.10.1938
Na rokovaní v Komárne Maďari požadujú Bratislavu, Levice, Nitru, Rim. Sobotu, Rožňavu, Košice, Užhorod, Mukačevo a plebiscit na Slovensku. Nedohodli sa a Maďari sa obrátili na signatárov Mníchovskej dohody aby ich podporili.

10.10.1938
Nemecké vojsko obsadilo Petržalku.

22.10.1938
Beneš odletel vládnym špeciálom do Londýna – tam ho prijali len ako súkromnú osobu. V októbri 1938 vedúci Židovskej obce v BL predložili maďarskému konzulátu petíciu v mene 15 000 bratislavských Židov, aby Bratislava bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu.

29.10.1938
V Martine sa stretol minister Ján Lichner s českým generálom Levom Prchalom a predložil mu plán vojenského zásahu proti autonómii Slovenska. Žiadal, aby veliteľom zásahu bol gen. Rudolf Viest.

2.11.1938
V o Viedni, Ribbentrop za Nemecko a Ciano za Taliansko, podpísali dohodu o vyriešení maďarsko-slovenského sporu o pohraničie. Maďarsku pririekli 10 390 km2. (Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice s okolím) s 859885 obyvateľmi. Opäť začalo odnárodňovanie, prenasledovanie, diskriminácia.

8.11.1938
Poslanci a senátori českých politických strán na Slovensku sa zlúčili s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Tá upravila svoj názov na HSĽS - Strana slovenskej národnej jednoty.

22.11.1938
Pražský parlament schválil ústavný zákon č.299 o autonómii Slovenskej krajiny.

25.11.1938
Poľské vojsko vniklo na územie SR. Došlo k prestrelkám s mŕtvymi.

30.11.1938
bol zvolený Dr. Emil Hácha za prezidenta ČSR. Blahoprial mu aj Beneš z Londýna: Pane prezidente, vím dobře, jak těžké úkoly budete mít jako prezident republiky...Prokázal jste vlasti veliké služby...Přeji Vám, aby se Vám nová práce dařila a aby stát i národ vyšel co nejrychleji a co nejlépe z dnešní situace.

3.12.1938
Česko-slovenská vláda nariadením č. 382/1938 ustanovila, že štátni zamestnanci českej národnosti pôsobiaci na Slovensku v počte nanajvýš 9000 osôb sa do 31.3.1939 vrátia do Čiech a na Moravu. Ale už 12.12.38 sa ministerstvo zahraničných vecí ČSR sťažuje nemeckému veľvyslancovi v Prahe, že Slováci vyháňajú Čechov zo Slovenska.

13.12.1938
Minister ZV Chvalkovský a ministerský predseda Beran presviedčajú Hitlerovho diplomata v Prahe Dr. Henckeho, že „Česi sú spoľahlivejší vazali Ríše ako Slováci, že Slovensko je príliš katolícke a podporované Rímom“. Chvalkovský pripomína, že „... voľbu Beneša za prezidenta umožnila HSĽS.“

25.12.1938
Veriaci vychádzajúci z kostola v Šuranoch sa búrili proti zneucteniu slovenskej zástavy. Maďarskí žandári tam zastrelili 17. ročné hluchonemé dievča a viacerých poranili. Ďalších 50 ľudí zadržali a mučením vyšetrovali.

31.12.1938
Vykonané sčítanie ľudu na území autonómnej Slovenskej krajiny podľa ktorého malo Slovensko 2 709 000 obyvateľov. Z toho sa hlásilo k Slovákom 2 291 000, Nemcom 128 000, Čechom 93 688, Rusínom 79 000, Maďarom 67 000, Židom ako náboženstvu 87 000 (Dňa 22.2.39 to Židovská ústredná úradovňa na konferencii v Žiline spresnila na 90 000 (z nich k Židom ako národnosti sa hlásilo 29 928), Cigánom 27 000. Začiatkom januára 1939 prijal J. Tiso reprezentantov Židovskej ústrednej úradovne a odporúčal, aby s pomocou vlády organizovali vysťahovanie židov do Palestíny.

8.1.1939
Na území okupovanom Maďarmi v obci Čechy žandári strieľali proti protestujúcemu zhromaždeniu a zabili tehotnú Katarínu Mihalíkovú a 14 ročného Ferdinanda Šulíka.

12.2.1939
Na podnet generála Eliáša sa v Nouzove pri Unhošti tajne zišli českí ministri čsl. vlády a dohodli sa, že vojenským zásahom zlikvidujú emancipačné úsilie Slovenska.

7.3.1939
Minister ZV Chvalkovský lživo vysvetľuje Berlínu, že pražská vláda dáva Slovákom na slobodné rozhodnutie, či chcú samostatné Slovensko, alebo či chcú zostať v ČSR.

9.3.1939
Ministerský predseda Beran s prezidentom Háchom dali zatknúť v Prahe pôsobiaceho Sidora. Hácha pozbavil Tisu funkcie predsedu slovenskej vlády a dal zisťovať cez Chvalkovského ako bude reagovať Nemecko. Zároveň českí generáli na Slovensku (gen. Homola a spol) vyhlásili stanné právo, uväznili a odvliekli do Čiech 250 popredných slovenských politikov, vrátane imunitou chránených poslancov. Ferdinand Ďurčanský utiekol do Viedne a rozhlasom informoval verejnosť o bezprávnom zásahu Prahy.

10.3.1939
MZV Chvalkovský informoval o vojenskom zásahu na Slovensku Berlín a Rím.

11.3.1939
Hitler dal voľnú ruku Maďarsku voči Podkarpatskej Rusi, ale nie proti Slovensku. Hácha vymenoval na Slovensku novú vládu na čele so Sidorom. Tiso odišiel na faru do Bánoviec. Protestujúcich študentov v Prešove rozstrieľali a zmlátili českí vojaci.
Nemci ponúkli samostatne Ďurčanskému, Sidorovi aj Tisovi pomoc vojenskou intervenciou ak o ňu požiadajú. Všetci, nezávislo od seba, odmietli o ňu požiadať.

11. a 12.3.1939
bol Tiso opakovane pozývaný k Hitlerovi na riešenie vzniknutého stavu. Tiso odmieta s odôvodnením, že je dňom 9.3.1939 z rozhodnutia prezidenta Háchu zbavený funkcie predsedu slovenskej vlády a teda je právne len poslanec a súkromná osoba.

13.3.1939
Tiso je opätovne pozvaný k Hitlerovi. Odišiel až na základe poverenia predsedu vlády a ústavných činiteľov s úlohou vypočuť si Hitlera, ale každé rozhodnutie rezervovať Snemu Slovenskej krajiny. O 18:00 ho na 75 minút prijal Hitler a oznámil mu, že zlikviduje zvyšné Česko a ak sa Slovensko rozhodne pre samostatnosť, uzná ho a zaručí Slovákom nezávislosť. Inak ich ponechá osudu. Zároveň Ribbentrop oznámil, že Maďari sústreďujú vojsko na hranici Slovenska. Tiso napriek sústavnému naliehaniu, aby z Berlína a cez nemecký rozhlas vyhlásil samostatnosť Slovenska, odolal a odmietol takýto postup s odvolaním sa na výhradné právomoci Slovenského snemu, ktoré by aj Nemecko malo rešpektovať. Nakoniec sa Hitler a Ribbentrop podvolili Tisovej argumentácii. Umožnili Tisovi, aby telefonicky vyrozumel Sidora a Háchu ako oprávneného zvolať snem. Hácha zvolal Snem Slovenskej krajiny na 14.3.1939. Tiso odletel z Berlína ráno 14.3. a už o 9:00 zreferoval ústavným činiteľom o stanovisku Berlína. O 10:57 otvoril Snem Slovenskej krajiny svoje zasadnutie. Zúčastnilo sa 57 zo 63 poslancov. Sidor podal demisiu svojej vlády o čom informovali Háchu. Potom poslanec Tiso zreferoval o svojej misii v Berlíne. Predseda Snemu SK Dr. Martin Sokol vyzval poslancov, aby hlasovali či sú za samostatný slovenský štát. Všetci poslanci povstaním odhlasovali utvorenie samostatného slovenského štátu. Predseda snemu vyhlásil: Zisťujem, že Snem Slovenskej krajiny, ako jediný kompetentný orgán politickej vôle slovenského národa, sa uzniesol, že je za samostatný slovenský štát. Bolo 12:57. Poslanci zaspievali hymnu slovenského národa „Hej, Slováci...“. Po krátkej prestávke Dr. Sokol predložil na schválenie zákon zo 14. marca 1939 o Samostatnom štáte Slovenskom, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Snem Slovenskej krajiny na zákonodarný Snem Slovenského štátu. Potom predsedníctvo snemu vymenovalo prvú vládu Slovenského štátu. Predseda vlády sa stal Dr. Jozef Tiso.

14.3.1939
vo večerných hodinách Nemecko a po ňom aj Maďarsko a Poľsko uznalo Samostatný Slovenský štát.

18.3.1939
bol Tiso pozvaný do Viedne, kde mu Hitler predložil požiadavky na vojenské obsadenie väčšiny Slovenska. Tiso to rezolútne odmietol, vstal od stola a so slovami "Kde je môj klobúk" chcel odísť. Na veľké prekvapenie všetkých prítomných Hitler tiež vstal a Tisove stanovisko akceptoval. Výsledkom pokračujúcich rokovaní bola Ochranná zmluva.

23.3.1939
Maďari napadli Slovensko. Začala sa Malá vojna. Akciami Slovenského vojska, Hlinkovej gardy a dobrovoľníkov boli zastavení.

24.3.1939
Maďari bombardovali letisko SNV. Celá Malá vojna počítala stratu 36 životov.

4.4.1939
slovenská delegácia pod nemeckým nátlakom podpísala s Maďarskom dohodu o strate ďalších 1697 km² územia a 69 639 obyvateľov. Z nich bolo 37 786 Rusínov, 26 981 Slovákov a 4 872 Židov, Cigánov a Maďarov. Tým sa počet Slovákov v Maďarsku zvýšil podľa maďarských prameňov na 640 000 a podľa slovenských až na 750 000.

V logike súvislostí týchto faktov nevidím nikde oprávnenie označiť ľudí usilujúcich o autonómiu Slovenska pojmom separatista, ktorý sa často vyskytuje v prácach čechoslovakistov. Skôr je potrebné naučiť sa rozlišovať čo je prvotný skutok a čo jeho následok. Tiež rozlišovať čo je agresia a čo vynútená obrana proti nej. Opäť je tu ľudsky slušnejšia ponuka, kompenzovať pojem slovenský separatista, pojmom český kryptošovinista. Určitá skupina ľudí sa veľmi rada odvoláva na heslo „Pravda zvíťazí“ alebo „Pravda oslobodzuje“. Bolo by veľmi pekné, keby sa ho aj sami dôsledne držali. Skúsenosť nám však ukazuje, že tí čo sa s veľkou vehemenciou týchto hesiel dovolávali, veľmi rýchlo na ne zabudli ak stáli na ceste ich politickým záujmom, alebo záujmom ich chlebodarcov. Utiekajú sa k zmieneným heslám, len keď sú ohrozené ich záujmy. Keď však sami krivdu páchajú, akosi prirýchlo na múdrosť vekov zabudnú. Nejde im teda o pravdu, ani spravodlivosť, iba vo svojom pokrytectve schovávajú za ne svoje egoistické chcenie. Na pravdu povyšujú svoje záujmy a obhajujú ich nie faktami, ale tvrdeniami tak vytrvalo, energicky a s tak organizovanou mocou, že väčšina protistojacich ľudí prejde do pasivity alebo sa im podrobí a zvyšok aktívnych sa stane objektom diskriminácie. Múdre heslá však naši novodobí kolonizátori hlásajú ďalej a najjemnejší tlak, ktorým postihujú odporcov sú ohovárania a klebety.

Ak prijmeme za svoje heslo „Pravda oslobodzuje“, iste sa ponúkne zatiaľ nezodpovedaná otázka: Prečo boli organizátori a riadiaci predstavitelia SNP rovnako likvidovaní, väznení a diskriminovaní ako štátnici a funkcionári prvej Slovenskej republiky?

© 2011 - 2019 - Ing. Emil Vestenický
Na preberanie článkov a fotografii z ktorejkoľvek sekcie tejto webovej stránky je potrebný písomný súhlas.